Pred 100 rokmi vznikol časopis Krásy Slovenska – dodnes najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Časopis je venovaný prírodným krásam a kultúrnym zaujímavostiam Slovenska, turistike, cestovnému ruchu, horolezectvu, jaskyniarstvu, ochrane prírody a tradíciám.
„Svetlo sveta uzrel v januári roku 1921 vo vtedajšom Liptovskom Svätom Mikuláši a medzi jeho hlavných protagonistov patril Miloš Janoška“ – hovorí Daniel Kollár, editor časopisu a majiteľ vydavateľstva DAJAMA, ktoré je od roku 2004 nakladateľom časopisu Krásy Slovenska.
Ako ďalej uviedol Daniel Kollár, „hlavnou hybnou silou pri vzniku časopisu Krásy Slovenska bola skupina priateľov okolo Miloša Janošku a Pavla Stacha. Obaja spolu s ďalšími priateľmi intenzívne pociťovali nedostatočnú propagáciu slovenskej turistiky a turistický časopis mal byť podľa nich najlepším prostriedkom k jej ďalšiemu rozvoju. Od slov nebolo ďaleko k činom, zvlášť potom keď zbierkou pomohli aj americkí Slováci. Celé to zorganizoval Stachov priateľ Matej Sopko, ktorý dokázal zozbierať na tú dobu veľkú finančnú čiastku (5 000 Kčs).
Prvé číslo časopisu Krásy Slovenska vyšlo v polovici januára 1921. Nepredávalo sa, ale bolo posielané ako ukážka s dovetkom, že druhé číslo bude posielané už len skutočným predplatiteľom. Úvodné číslo časopisu začínalo editoriálom M. Janošku, ktorý v ňom vytýčil heslo časopisu „Poznajme otčinu!“ a jedna z jeho ďalších myšlienok načrtla i hlavný cieľ časopisu platný až do dnešných dní: „Ide nám o povznesenie turistiky na Slovensku, ako v kraji v tomto ohľade zanedbanom, ale eminentne turistickom.“
Časopis Krásy Slovenska vykonal v 20. storočí veľmi veľa v osvetovej činnosti. Hoci sa počas neho menila štruktúra i rozsah časopisu, grafická úprava, počet čísel v jednotlivých ročníkoch, redaktori a vydavatelia, svojim obsahom Krásy Slovenska zostali rovnaké. Dokonca, podľa slov Daniela Kollára, „v 80. rokoch Krásy Slovenska boli z hľadiska ochrany prírody a pamiatok snáď jediným kritickým médiom v Československu. Popularizovali ochranu prírody, uverejňovali poučné články o jej ochrane, ale aj mnohé návrhy a výzvy, čím prispeli aj k formovaniu environmentálneho a kultúrneho povedomia obyvateľov Slovenska. Vždy združovali a dodnes stále združujú okolo seba ľudí, ktorým naša krajina nie je ľahostajná a majú ju radi. A to je aj ďalšie vysvetlenie prečo dodnes vydržali a stále existujú.“
Po Nežnej revolúcii časopis začal vydávať Klub slovenských turistov (KST), ktorý sa stal majiteľom značky Krásy Slovenska a od roku 2004 je nakladateľom časopisu vydavateľstvo DAJAMA. Nová redakcia sa neodchýlila od pôvodného motta časopisu, ba práve naopak, možno viac ako kedykoľvek predtým sa snaží o nekomerčné zviditeľňovanie nádherných kútov Slovenska, často nepoznaných. Svedčia o tom nielen mnohé stále rubriky, ktoré ho charakterizujú celé desaťročia (Tipy na výlety, Zažité v prírode, Odporúčame navštíviť, Okienko z Tatier, atď.), ale aj napríklad veľký seriál o ľudovej kultúre jednotlivých regiónov Slovenska.
Ako dodáva editor časopisu Daniel Kollár, „za sto rokov vyšlo viac ako 1 000 čísiel časopisu a vystriedalo sa pritom dve desiatky šéfredaktorov (jeden z nich Tibor Sásik fungoval ako šéfredaktor 30 rokov a terajšia šéfredaktorka Zuzana Kollárová vedie redakčný kolektív 16 rokov). Najväčším pokladom časopisu sú jeho čitatelia, ktorých je niekoľko tisíc. Mnohí z nich sa každoročne zúčastňujú tradičných Stretnutí čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Takéto stretnutia sa uskutočňujú pravidelne od roku 1964 a striedajú sa pritom lokality západného, stredného a východného Slovenska. Miesta organizovania jednotlivých zrazov boli a sú už na niekoľko rokov dopredu rezervované. V tomto roku by sa stretnutie malo uskutočniť v Ružomberku a na Malinom Brde, čiže symbolicky v Liptove, tam kde časopis vznikol pred 100 rokmi“.